Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Ešte pred tridsiatimi rokmi Čína vo vesmíre zaostávala za USA aj Ruskom. Dnes má vlastnú vesmírnu stanicu, ako jediná krajina pristála na odvrátenej strane Mesiaca a pripravuje let ľudí na Mesiac. Prinášame prehľad vývoja čínskeho vesmírneho programu.
Najdôležitejšie míľniky
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1970 | prvá čínska družica Tung-fang-chung 1 |
| 2003 | Jang Li-wej sa stáva prvým čínskym taikonautom (Šen-čou 5) |
| 2007 | prvá lunárna sonda Čchang-e 1 |
| 2013 | Čchang-e 3 mäkko pristáva na Mesiaci s vozidlom Jü-tchu |
| 2019 | Čchang-e 4 ako prvá pristáva na odvrátenej strane Mesiaca |
| 2020 | Čchang-e 5 prináša vzorky z Mesiaca; štart misie Tchien-wen 1 k Marsu |
| 2021 | vozidlo Ču-žung jazdí po Marse; štart základného modulu stanice Tchien-kung |
| 2022 | dokončenie vesmírnej stanice Tchien-kung |
| 2024 | Čchang-e 6 prináša prvé vzorky z odvrátenej strany Mesiaca |
| 2026 | Šen-čou 23 s prvým astronautom z Hongkongu; odklad misie Čchang-e 7 na rok 2027 |
Taikonauti a lode Šen-čou
Čínskym kozmonautom sa v západných médiách hovorí taikonauti. Prvý z nich, Jang Li-wej, obletel Zem v októbri 2003 na palube lode Šen-čou 5. Čína sa tak stala treťou krajinou po Sovietskom zväze a USA, ktorá vlastnými prostriedkami vyslala človeka do vesmíru.
Vesmírna stanica Tchien-kung
Po menších skúšobných laboratóriách postavila Čína v rokoch 2021 až 2022 vlastnú vesmírnu stanicu Tchien-kung („Nebeský palác“). Od roku 2021 na ňu pravidelne lietajú trojčlenné posádky na približne šesťmesačné misie. Je to jediná vesmírna stanica okrem Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), na ktorej sa Čína nepodieľa.
Dňa 24. mája 2026 odštartovala misia Šen-čou 23. Jej súčasťou je prvý astronaut z Hongkongu a jeden z členov posádky má na stanici zostať približne rok, čo by bol čínsky rekord. Posádka má vykonať viac ako sto vedeckých experimentov.
Prieskum Mesiaca: program Čchang-e
Lunárny program je pomenovaný po bohyni Mesiaca z čínskej mytológie. Postupoval krok za krokom: obežné sondy, pristátie, vozidlo, návrat vzoriek. V roku 2019 pristála Čchang-e 4 ako prvá sonda v histórii na odvrátenej strane Mesiaca a v roku 2024 priniesla Čchang-e 6 prvé vzorky z tejto strany.
Ďalšia misia, Čchang-e 7, mala odštartovať v auguste 2026, no 23. augusta 2026 ju čínska agentúra odložila na rok 2027. Má preskúmať okolie južného pólu Mesiaca, kde by mohol byť vodný ľad. Spája obežnú sondu, pristávací modul, vozidlo aj skákajúcu sondu.
Ľudia na Mesiaci do roku 2030
Čína chce do roku 2030 vyslať astronautov na Mesiac. Vyvíja na to novú raketu Dlhý pochod 10, loď Meng-čou a pristávací modul Lan-jüe. Spolu s Ruskom plánuje do roku 2035 aj stálu výskumnú stanicu na Mesiaci. Súperí tak s americkým programom Artemis.
Mars a ďalšie misie
V roku 2021 Čína úspešne pristála na Marse s vozidlom Ču-žung v rámci misie Tchien-wen 1. Stala sa tak druhou krajinou po USA, ktorej vozidlo jazdilo po povrchu Marsu. Čína má aj vlastný navigačný systém BeiDou a vesmírny teleskop.
Časté otázky
Ako sa volá čínska vesmírna stanica?
Tchien-kung, čo znamená „Nebeský palác“.
Kedy chce Čína pristáť na Mesiaci s ľuďmi?
Podľa oficiálnych plánov do roku 2030.
Kto bol prvý čínsky kozmonaut?
Jang Li-wej, ktorý letel do vesmíru v októbri 2003 na lodi Šen-čou 5.
Zdroje: čínska vláda (gov.cn, 23. 5. 2026), Khaosod English / Reuters (25. 5. 2026), The Conversation, Wikipedia.
Titulná fotografia: Shujianyang, Wikimedia Commons, CC0 1.0.