Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Prístav v gréckom Pireu, železnica z Budapešti do Belehradu, diaľnice v Afrike či elektrárne v Pakistane. Všetky tieto projekty spája jeden pojem: iniciatíva Pásmo a cesta, anglicky Belt and Road Initiative (BRI), v médiách často nazývaná aj Nová hodvábna cesta. Ide o najväčší zahraničný projekt Číny posledných desaťročí.
Odkiaľ sa vzala
Iniciatívu ohlásil čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2013 počas návštev Kazachstanu a Indonézie. Názov odkazuje na historickú Hodvábnu cestu, ktorá kedysi spájala Čínu s Európou. Má dve zložky:
- Hospodárske pásmo Hodvábnej cesty – pozemné trasy cez Strednú Áziu, Rusko a Blízky východ do Európy,
- Námorná hodvábna cesta 21. storočia – sieť prístavov a lodných trás cez juhovýchodnú Áziu, Indický oceán a Afriku.
Neskôr k nim pribudli aj „digitálna“ hodvábna cesta (optické káble, dátové centrá, siete 5G) a „zelená“ hodvábna cesta zameraná na obnoviteľné zdroje.
Ako funguje
BRI nie je jedna organizácia s rozpočtom a členmi. Je to rámec, pod ktorý Čína zahŕňa tisíce projektov. Typický model vyzerá takto:
- Čína a partnerská krajina podpíšu memorandum o spolupráci.
- Čínske štátne banky (najmä Exim Bank a Čínska rozvojová banka) poskytnú úver na infraštruktúru.
- Stavbu realizujú zväčša čínske štátne stavebné firmy.
- Krajina úver spláca, často z príjmov z daného projektu alebo zo surovín.
Do iniciatívy sa formálne zapojilo viac ako 150 krajín, najmä v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.
Prečo to Čína robí
- Odbyt pre priemysel. Čína má obrovské kapacity v stavebníctve, oceli a cemente, ktoré doma nevyužije.
- Bezpečné obchodné trasy. Nové prístavy a železnice znižujú závislosť od námorných ciest, ktoré kontrolujú iné mocnosti.
- Politický vplyv. Krajiny, ktoré od Číny dostávajú investície, často zohľadňujú jej postoje.
- Medzinárodné využitie jüanu a čínskych technických noriem.
Kritika: dlhové pasce a netransparentnosť
Iniciatíva čelí výhradám zo Západu aj od niektorých zapojených krajín:
- Zadĺženie. Najčastejšie spomínaným príkladom je srílanský prístav Hambantota, ktorý krajina po problémoch so splácaním v roku 2017 prenajala čínskej firme na 99 rokov. Výskumníci sa však nezhodujú, či Čína dlhové problémy zámerne vytvára, alebo ide skôr o zle premyslené úvery na oboch stranách.
- Netransparentné zmluvy a obmedzené výberové konania.
- Sociálne a ekologické dopady niektorých veľkých stavieb.
- Kvalita a meškanie – časť projektov sa predražila alebo nebola dokončená.
Od začiatku 20. rokov Čína úvery obmedzila a presadzuje „malé a krásne“ projekty s menším rizikom.
Belt and Road v Európe
- Prístav Pireus v Grécku je väčšinovo vo vlastníctve čínskej spoločnosti COSCO a patrí k najväčším prístavom v Stredomorí.
- Železnica Budapešť – Belehrad je vlajkovou loďou BRI v strednej Európe. Srbský úsek je v prevádzke, nákladná doprava na maďarskom úseku sa rozbehla vo februári 2026. Spustenie osobnej dopravy sa pre problémy so softvérom zabezpečovacieho systému od čínskeho dodávateľa viackrát odložilo. Podľa maďarského ministra dopravy Dávida Vitézyho má medzinárodná osobná doprava začať v decembri 2026.
- Taliansko sa v roku 2019 ako jediná krajina G7 k iniciatíve pripojilo, no na konci roka 2023 z nej vystúpilo.
- Nákladné vlaky z Číny jazdia do Európy cez Kazachstan, Rusko a Poľsko, o čom píšeme v článku Nákladné vlaky z Číny do Európy.
Európska únia v roku 2021 odpovedala vlastným programom Global Gateway, ktorý má do roku 2027 zmobilizovať investície do infraštruktúry v rozvojových krajinách.
Slovensko a Nová hodvábna cesta
Aj Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré s Čínou podpísali memorandum o spolupráci v rámci iniciatívy, a zapájalo sa do formátu spolupráce Číny so strednou a východnou Európou. Veľké infraštruktúrne projekty financované z čínskych úverov však na Slovensku nevznikli. Diskutovalo sa najmä o predĺžení širokorozchodnej trate a o logistickom využití terminálov na východe krajiny. Viac o vzájomných vzťahoch v článku Vzťahy Slovenska a Číny.
Časté otázky
Je Belt and Road to isté ako Hodvábna cesta?
Nie. Hodvábna cesta je historická sieť obchodných trás z obdobia staroveku a stredoveku. Belt and Road je súčasná čínska politika, ktorá si názov z marketingových dôvodov požičala.
Koľko peňazí Čína do iniciatívy investovala?
Presné čísla neexistujú, pretože Čína nezverejňuje súhrnné údaje. Odhady výskumných inštitúcií sa za desaťročie pohybujú rádovo v stovkách miliárd až okolo bilióna dolárov v úveroch a investíciách.
Je iniciatíva stále aktívna?
Áno, Čína ju naďalej presadzuje, no s menším objemom úverov a väčším dôrazom na menšie, zelené a digitálne projekty.
Zdroje: European Western Balkans (10/2026), Railway News (8/2026), CREC (3/2026), Rada EÚ (Global Gateway), Wikipedia (Budapest–Belgrade railway).
Titulná fotografia: Daniel Case, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.