Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Médiá ho nazývajú „umelé slnko“. Ide o čínsky experimentálny fúzny reaktor EAST v meste Che-fej (Hefei), ktorý v januári 2025 udržal horúcu plazmu rekordných 1 066 sekúnd. Čína dnes patrí k lídrom vo výskume jadrovej fúzie, ktorá by raz mohla priniesť takmer nevyčerpateľný a čistý zdroj energie.
Čo je jadrová fúzia
Pri jadrovej fúzii sa jadrá ľahkých prvkov, najmä izotopov vodíka – deutéria a trícia, spájajú do jadra hélia. Uvoľní sa pritom obrovské množstvo energie. Rovnaký proces prebieha v jadre Slnka, odtiaľ prezývka „umelé slnko“.
Na rozdiel od dnešných jadrových elektrární, ktoré jadrá štiepia (napríklad v Mochovciach či Jaslovských Bohuniciach), fúzia:
- nevytvára dlhodobo vysokorádioaktívny odpad,
- nemôže sa vymknúť kontrole ako reťazová reakcia – pri poruche sa jednoducho zastaví,
- využíva palivo, ktoré sa dá získať z morskej vody a lítia.
Problém je, že na fúziu treba teplotu viac ako 100 miliónov stupňov Celzia. Takú horúcu látku nevydrží žiadny materiál, preto sa plazma drží v „magnetickej klietke“.
Čo je tokamak EAST
EAST (Experimental Advanced Superconducting Tokamak) je tokamak – zariadenie v tvare dutého prstenca, v ktorom silné magnetické pole drží plazmu tak, aby sa nedotkla stien. Prevádzkuje ho Ústav fyziky plazmy Čínskej akadémie vied a funguje od roku 2006. Bol prvým tokamakom na svete, ktorý používal výlučne supravodivé magnety. Slúži aj ako skúšobné zariadenie pre medzinárodný projekt ITER.
Rekordy „umelého slnka“
| Rok | Výsledok |
|---|---|
| 2017 | prvýkrát viac ako 100 sekúnd stabilnej plazmy vo vysokom režime |
| 2023 | 403 sekúnd, vtedajší svetový rekord |
| 20. januára 2025 | 1 066 sekúnd (takmer 18 minút) pri teplote nad 100 miliónov °C |
| január 2026 | výrazne vyššia hustota plazmy, než zariadenie dosahovalo predtým |
Rekordná plazma z roku 2025 bola v takzvanom H-režime (high confinement), ktorý chce využívať aj ITER. Pár týždňov po čínskom rekorde ohlásil francúzsky tokamak WEST udržanie plazmy ešte o niečo dlhšie, hoci za iných podmienok. Súboj o rekordy ukazuje, ako rýchlo výskum napreduje.
Vedúci fyzikálnych experimentov na EAST Kung Sien-cu pripomína, že EAST je len vedecké zariadenie a medzi ním a budúcou elektrárňou je stále veľký rozdiel. Na fúznu elektráreň treba súčasne dosiahnuť dostatočnú teplotu, hustotu plazmy a dĺžku jej udržania.
Čo bude ďalej: BEST a CFETR
- BEST (Burning Plasma Experimental Superconducting Tokamak) – nový tokamak v Che-feji, ktorý by mal byť dokončený v roku 2027. Má ako prvý v Číne pracovať s horiacou plazmou deutéria a trícia a vyrobiť viac energie, než spotrebuje na ohrev plazmy.
- CFETR – plánovaný čínsky skúšobný fúzny reaktor, ktorý má riešiť inžinierske otázky skutočnej elektrárne. V neskorších fázach by mal vyrábať stovky megawattov až gigawatt fúzneho výkonu.
Čína zároveň patrí k členom medzinárodného projektu ITER, ktorý sa stavia vo Francúzsku a ktorého spustenie sa oproti pôvodným plánom výrazne oneskorilo. Čínske národné projekty postupujú rýchlejšie, preto niektorí odborníci predpokladajú, že Čína môže ITER v niektorých cieľoch predbehnúť.
Kedy budeme mať elektrinu z fúzie?
Odhady sa líšia. Optimisti, vrátane súkromných fúznych firiem v USA a Číne, hovoria o prvých demonštračných elektrárňach v 30. rokoch tohto storočia. Väčšina vedcov počíta s komerčnou fúznou energiou skôr okolo polovice storočia. Pre Slovensko je fúzia zatiaľ vzdialenou budúcnosťou, no slovenskí vedci sa zapájajú do európskeho fúzneho výskumu.
Ďalšie čínske vedecké projekty predstavujeme v článku Čínsky vesmírny program a Najväčšie elektrárne Číny.
Časté otázky
Je umelé slnko horúcejšie ako skutočné Slnko?
Áno. Jadro Slnka má asi 15 miliónov stupňov, no vďaka obrovskému tlaku tam fúzia prebieha aj pri tejto teplote. Na Zemi taký tlak nedosiahneme, preto musí byť plazma v tokamaku niekoľkonásobne horúcejšia.
Vyrába EAST elektrinu?
Nie. EAST je výskumné zariadenie, ktoré skúma správanie plazmy. Na ohrev plazmy spotrebuje viac energie, než fúziou vznikne.
Je fúzny reaktor nebezpečný?
Riziko výbuchu alebo nekontrolovanej reakcie ako pri štiepnych reaktoroch nehrozí. Pracuje sa však s rádioaktívnym tríciom a steny reaktora sa časom aktivujú, takže bezpečnostné opatrenia sú potrebné.
Zdroje: Ústav fyziky plazmy ČAV / China Daily (21. 1. 2025), Physics World (1/2025), oEnergetice.cz (2/2025), konferencia IAEA/UKAEA (2026), Wikipedia (EAST).
Titulná fotografia: Xiang Gao a kol., Wikimedia Commons, CC BY 3.0.