Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Pristáť na Marse je jedna z najťažších úloh kozmonautiky – viac ako polovica pokusov v histórii skončila neúspechom. Čína to dokázala na prvý pokus. Misia Tchien-wen-1 (Tianwen-1) a jej vozidlo Ču-žung (Zhurong) urobili z Číny druhú krajinu po USA, ktorá úspešne prevádzkovala rover na Marse.
Čo znamenajú názvy
Tchien-wen znamená „otázky nebesiam“ a je to názov básne starovekého básnika Čchü Jüana, v ktorej kladie otázky o vesmíre a prírode. Pod týmto menom Čína označuje celý program výskumu planét. Ču-žung je boh ohňa z čínskej mytológie – hodí sa pre červenú planétu, ktorú Číňania nazývajú „ohnivá hviezda“.
Priebeh misie
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 23. júl 2020 | štart rakety Dlhý pochod 5 z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan |
| 10. február 2021 | sonda vstúpila na obežnú dráhu Marsu |
| 15. máj 2021 | pristávací modul s roverom dosadol na rovinu Utopia Planitia |
| 22. máj 2021 | Ču-žung zišiel na povrch a začal jazdiť |
| máj 2022 | rover prešiel do zimného spánku počas marťanskej zimy |
Tchien-wen-1 bola prvou misiou na svete, ktorá k Marsu naraz vyslala orbiter, pristávací modul aj rover. Predchádzajúce krajiny to robili v samostatných misiách.
Vozidlo Ču-žung
- hmotnosť približne 240 kilogramov, napájanie solárnymi panelmi,
- šesť kolies, kamery, georadar, prístroj na meranie zloženia hornín a magnetometer,
- plánovaná životnosť 90 marťanských dní, rover však pracoval takmer rok a prešiel takmer 2 kilometre,
- preslávila ho aj „selfie“ fotografia s pristávacím modulom, ktorú urobila malá kamera odložená na zem.
V máji 2022 prešiel Ču-žung do režimu spánku, aby prečkal zimu a prachové búrky. Na jar sa už neprebudil – jeho solárne panely pravdepodobne pokryl prach. Orbiter Tchien-wen-1 však naďalej obieha Mars, mapuje jeho povrch a vedcom z celého sveta sprístupnil terabajty údajov.
Čo misia objavila
- Stopy vody. Rover našiel horniny a vrstvy, ktoré naznačujú, že na mieste pristátia v minulosti pôsobila voda, a to aj v relatívne nedávnej geologickej minulosti.
- Prastaré pobrežie. Údaje z georadaru podporujú hypotézu, že na severnej pologuli Marsu kedysi existoval oceán.
- Vrstvy pod povrchom. Georadar zmapoval podpovrchové vrstvy do hĺbky desiatok metrov.
- Podrobné mapy. Orbiter nasnímal celý povrch Marsu s vysokým rozlíšením.
Čo príde ďalej
- Tchien-wen-2 – sonda odštartovala v máji 2025 k malému blízkozemskému asteroidu Kamoʻoalewa. V júli 2026 sa k nemu priblížila na 20 kilometrov a začala ho skúmať. Vzorky má doručiť na Zem v roku 2027 a potom pokračovať ku kométe.
- Tchien-wen-3 – najambicióznejší plán: priniesť vzorky z Marsu na Zem. Štart sa plánuje okolo roku 2028 a návrat vzoriek okolo roku 2031. Ak uspeje, mohla by Čína priniesť marťanské horniny skôr než USA a Európa.
- Tchien-wen-4 – misia k Jupiteru a jeho mesiacom, plánovaná na koniec desaťročia.
Celý kontext čínskych ambícií vo vesmíre opisuje článok Čínsky vesmírny program: história a najväčšie úspechy. O výskume Mesiaca píšeme v článku Misie Čchang-e.
Časté otázky
Je Ču-žung ešte funkčný?
Nie. Od mája 2022 sa rover neozval a s jeho prebudením sa už nepočíta. Orbiter misie však stále pracuje.
Koľko krajín pristálo na Marse?
Úspešne pristáť a prevádzkovať techniku na povrchu dokázali USA a Čína. Sovietsky modul Mars 3 v roku 1971 síce pristál, no spojenie sa prerušilo po niekoľkých sekundách.
Ako dlho trvá cesta na Mars?
Približne šesť až sedem mesiacov. Štartovať sa dá len raz za približne 26 mesiacov, keď sú Zem a Mars vo výhodnej vzájomnej polohe.
Zdroje: Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA), Xinhua, Reuters, Physics World (2025), RTHK (7/2026), Wikipedia (Tianwen-2).
Titulná fotografia: China News Service, Wikimedia Commons, CC BY 4.0.