Čínske pristátie na Mesiaci: poletia traja, vystúpia dvaja

Čína prvýkrát podrobne opísala, ako chce dostať svojich astronautov na Mesiac. Zástupca hlavného konštruktéra čínskeho programu pilotovaných letov Wang Siang v sobotu 31. októbra 2026 na 7. sympóziu o pilotovaných kozmických letoch v Pekingu povedal, že k Mesiacu poletí trojčlenná posádka a na povrchu pristanú dvaja astronauti. Cieľ zostáva rovnaký: pristátie pred rokom 2030.

Dve rakety, dve lode a stretnutie na obežnej dráhe Mesiaca

Misia nebude stáť na jednej obrej rakete, ako to bolo pri amerických letoch Apollo. Čína vyšle k Mesiacu dve nosné rakety Dlhý pochod 10 (Čchang-čeng 10). Prvá vynesie pristávací modul Lan-jüe, druhá pilotovanú loď Meng-čou s tromi astronautmi. Obe lode sa stretnú a spoja na obežnej dráhe okolo Mesiaca.

Potom prestúpia dvaja astronauti do modulu Lan-jüe a zostúpia na povrch. Tretí člen posádky zostane v lodi Meng-čou na obežnej dráhe. Po skončení práce na povrchu Lan-jüe vzlietne, znovu sa spojí s Meng-čou a loď dopraví celú posádku späť na Zem.

• Meng-čou – pilotovaná loď pre troch astronautov medzi Zemou a obežnou dráhou Mesiaca,
• Lan-jüe – pristávací modul pre dvoch astronautov medzi obežnou dráhou a povrchom,
• Dlhý pochod 10 – nová ťažká raketa, ktorá vynesie obe lode samostatne,
• k programu patrí aj mesačný skafander Wang-jü a pilotované vozidlo Tchan-suo.

Najprv bez ľudí

Wang Siang podľa čínskej štátnej televízie CCTV zdôraznil dve pravidlá. Operácie, ktoré sa majú odohrať pri Mesiaci, si Čína najprv overí na obežnej dráhe Zeme, často s využitím vesmírnej stanice Tchien-kung. A každý pilotovaný krok predchádza let bez posádky.

Ešte pred pristátím ľudí preto poletí k Mesiacu Lan-jüe bez astronautov. Overí navedenie na obežnú dráhu Mesiaca, spojenie s loďou, pristátie, pobyt na povrchu a štart späť. Zároveň zmeria teplotu a prach na povrchu. Čínska agentúra pre pilotované lety 22. októbra 2026 vyzvala domáce inštitúcie, aby navrhli vedecké prístroje pre tento let. Návrhy prijíma do 1. marca 2027, prístroje môžu mať spolu najviac 50 kg a príkon 100 W.

Prvé lety rakety Dlhý pochod 10 a lode Meng-čou budú smerovať k vesmírnej stanici na obežnej dráhe Zeme. Až potom príde na rad verzia pre Mesiac. Wang to zhrnul heslom „najprv blízko Zeme, potom Mesiac“.

Čo už Čína vyskúšala

Podľa Wanga sú za programom viaceré dôležité skúšky:

• test záchranného systému lode Meng-čou na rampe aj pri maximálnom aerodynamickom tlaku,
• skúška pristátia a vzletu modulu Lan-jüe,
• let rakety Dlhý pochod 10 v malej výške,
• kombinovaný test 11. februára 2026 na kozmodróme Wen-čchang na ostrove Chaj-nan, pri ktorom záchranný systém odtiahol návratovú kabínu od rakety a kabína pristála na padákoch v mori.

Na Mesiaci už Čína uspela s robotickými misiami. Sonda Čchang-e 6 v júni 2024 ako prvá na svete priniesla vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Prehľad všetkých robotických letov nájdete v článku o misiách Čchang-e.

Preteky s NASA

Peking termín neposúva, hoci konkrétne dátumy jednotlivých letov nezverejnil. Spojené štáty chcú vrátiť ľudí na Mesiac v rámci programu Artemis a súperenie dvoch mocností sa po polstoročí znova presunulo k Mesiacu. Viac o histórii a cieľoch Pekingu vo vesmíre píšeme v prehľade čínskeho vesmírneho programu.

Súvisiace články

• Misie Čchang-e: ako Čína skúma Mesiac
• Vesmírna stanica Tchien-kung: čínska stanica na obežnej dráhe
• Čínsky vesmírny program: história a najväčšie úspechy

Zdroje: RNA Media (1. 11. 2026), Leonard David / Inside Outer Space (2. 11. 2026), City News Service (2. 11. 2026), CCTV.