Mao Ce-tung: zakladateľ ČĽR a jeho odkaz

Málokto ovplyvnil dejiny 20. storočia tak výrazne ako Mao Ce-tung (pchin-jin: Mao Zedong). Viedol komunistov k víťazstvu v občianskej vojne, 1. októbra 1949 vyhlásil Čínsku ľudovú republiku a vládol jej až do svojej smrti v roku 1976. Pre jedných je symbolom zjednotenia a obnovy Číny, pre iných zodpovedným za smrť desiatok miliónov ľudí.

Mladosť a cesta ku komunizmu

Mao sa narodil 26. decembra 1893 v dedine Šao-šan v provincii Chu-nan v rodine zámožnejšieho roľníka. Vyštudoval učiteľský ústav a pracoval aj v knižnici Pekinskej univerzity, kde sa zoznámil s marxizmom. V roku 1921 patril medzi účastníkov zakladajúceho zjazdu Komunistickej strany Číny.

Na rozdiel od sovietskeho modelu, ktorý stavil na robotníkov v mestách, Mao presadzoval, že čínsku revolúciu musia niesť roľníci. Táto myšlienka sa neskôr stala jadrom „maoizmu“.

Dlhý pochod a občianska vojna

• 1934 – 1935: Dlhý pochod. Komunistické vojská ustupovali pred armádou Kuomintangu viac ako 10 000 kilometrov. Prežila len malá časť vojakov, no počas pochodu Mao získal vedúce postavenie v strane.
• 1937 – 1945: vojna s Japonskom. Komunisti a Kuomintang dočasne spolupracovali proti japonskej okupácii, komunisti pritom posilnili svoj vplyv na vidieku.
• 1945 – 1949: občianska vojna. Komunisti porazili vládu Čankajška, ktorá ustúpila na Taiwan. O dôsledkoch tohto rozdelenia píšeme v článku Taiwan a Čína.

Na čele Čínskej ľudovej republiky

Veľký skok vpred

Mao chcel v priebehu niekoľkých rokov dobehnúť priemyselné krajiny. Roľníkov združil do obrovských komún, nútil ich taviť oceľ v podomácky postavených peciach a stanovoval nereálne kvóty úrody. Úradníci zo strachu hlásili vymyslené výsledky, štát odvádzal obilie z dedín a krajinu zasiahol jeden z najhorších hladomorov v dejinách. Odhady obetí sa medzi historikmi pohybujú približne od 15 do 45 miliónov ľudí.

Kultúrna revolúcia

Po neúspechu Veľkého skoku stratil Mao časť vplyvu. V roku 1966 vyzval mladých ľudí, aby „bombardovali veliteľstvá“ a očistili spoločnosť od „buržoáznych živlov“. Červené gardy prenasledovali učiteľov, intelektuálov aj straníckych funkcionárov, ničili chrámy a kultúrne pamiatky. Milióny ľudí boli poslané na vidiek. Podrobnosti v článku Kultúrna revolúcia: desaťročie chaosu v Číne.

Kult osobnosti

Za Maovho života dosiahol kult jeho osobnosti obrovské rozmery. Červená knižka s jeho citátmi vyšla v miliardách výtlačkov, jeho portréty boli v každej domácnosti a jeho slová mali platnosť zákona.

Ako sa na Maa pozerá dnešná Čína

V roku 1981 prijala Komunistická strana Číny rezolúciu, ktorá uznala Maove „vážne chyby“, najmä kultúrnu revolúciu, no zároveň konštatovala, že jeho zásluhy prevažujú. Teng Siao-pching to zhrnul hodnotením, že Mao mal na 70 % pravdu a na 30 % sa mýlil.

Maov portrét dodnes visí na Bráne nebeského pokoja v Pekingu, jeho podobizeň je na bankovkách jüanu a v mauzóleu na námestí každý deň stoja v rade tisíce ľudí. Otvorená diskusia o obetiach Veľkého skoku a kultúrnej revolúcie je v Číne obmedzená. Mimo Číny ho mnohí historici radia k vládcom zodpovedným za najväčší počet obetí v 20. storočí.

Ako sa Čína po Maovej smrti zmenila, opisuje článok Teng Siao-pching a reformy, ktoré otvorili Čínu svetu.

Časté otázky

Prečo sa píše Mao Ce-tung, a nie Mao Zedong?

Mao Ce-tung je slovenský prepis čínskeho mena, Mao Zedong je oficiálny čínsky prepis pchin-jin. Obe formy označujú tú istú osobu.

Je Mao stále v Číne uctievaný?

Oficiálne áno, je považovaný za zakladateľa štátu. Medzi bežnými ľuďmi sa postoje líšia – od úcty až po tichú kritiku. Na vidieku ho mnohí uctievajú takmer ako ochrancu.

Kde je pochovaný Mao Ce-tung?

Jeho nabalzamované telo je vystavené v mauzóleu na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, hoci si sám prial kremáciu.

Titulná fotografia: Jorge Láscar, Wikimedia Commons, CC BY 2.0.