Teng Siao-pching a reformy, ktoré otvorili Čínu svetu

Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.

Meral asi 150 centimetrov, nikdy nebol formálne hlavou štátu ani šéfom strany, a predsa patrí k najvplyvnejším politikom 20. storočia. Teng Siao-pching (v pchin-jine Deng Xiaoping) po smrti Mao Ce-tunga presadil hospodárske reformy, ktoré z chudobnej a izolovanej Číny urobili druhú najväčšiu ekonomiku sveta. Zároveň nesie zodpovednosť za krvavé potlačenie protestov na námestí Tchien-an-men v roku 1989.

Základné údaje

Mladosť vo Francúzsku

Ako šestnásťročný odišiel v roku 1920 do Francúzska v rámci programu, ktorý mladým Číňanom umožňoval pracovať a študovať. Študoval však len krátko, väčšinou pracoval v továrňach. Vo Francúzsku sa zoznámil s komunistickými myšlienkami a s Čou En-lajom, neskorším čínskym premiérom. Po krátkom pobyte v Moskve sa v roku 1927 vrátil do Číny.

Revolucionár a funkcionár

Teng sa zúčastnil Dlhého pochodu v rokoch 1934 – 1935 a v občianskej vojne bol politickým komisárom jednej z hlavných komunistických armád. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 rýchlo stúpal. V roku 1956 sa stal generálnym tajomníkom strany. Po katastrofe Veľkého skoku vpred, ktorý vyvolal hladomor s desiatkami miliónov obetí, podporoval spolu s Liou Šao-čchim pragmatickú obnovu hospodárstva. To mu neskôr prinieslo Maovu nedôveru.

Dvakrát zosadený

Počas kultúrnej revolúcie ho označili za jedného z hlavných „kapitalistických prívržencov“ v strane. V roku 1969 ho poslali pracovať do továrne na traktory v provincii Ťiang-si. Jeho syn Teng Pchu-fang zostal po páde z okna na Pekinskej univerzite, kde ho vypočúvali Červené gardy, ochrnutý.

V roku 1973 ho Mao na príhovor Čou En-laja vrátil do vedenia. Po Čouovej smrti a nepokojoch na Tchien-an-mene v apríli 1976 ho však zosadili znovu. Definitívny návrat prišiel až po Maovej smrti v septembri 1976 a zatknutí takzvaného Gangu štyroch.

Reformy a otvorenie

Za začiatok novej éry sa považuje zasadnutie ústredného výboru strany v decembri 1978. Teng vtedy presadil politiku „reforiem a otvárania“. Jej hlavné kroky:

• Koniec ľudových komún: roľníci mohli obrábať pridelenú pôdu a prebytky predávať. Úroda rýchlo vzrástla.
• Osobitné ekonomické zóny: v roku 1980 vznikli v Šen-čene, Ču-chaji, Šan-tchou a Sia-mene. Zahraničné firmy v nich mohli investovať za výhodných podmienok.
• Štyri modernizácie: poľnohospodárstva, priemyslu, obrany a vedy a techniky.
• Otvorenie svetu: od 1. januára 1979 mala Čína diplomatické vzťahy s USA a Teng ešte v tom mesiaci ako prvý čínsky vodca navštívil Spojené štáty.

Časopis Time ho dvakrát vyhlásil za osobnosť roka, v rokoch 1978 a 1985.

Jedna krajina, dva systémy

Teng vymyslel princíp „jedna krajina, dva systémy“, pôvodne s ohľadom na Taiwan. Prvý raz ho uplatnil pri rokovaniach s Britániou o Hongkongu, ktoré vyvrcholili spoločnou deklaráciou v roku 1984. Čo z tohto sľubu zostalo, opisujeme v článku Hongkong: jedna krajina, dva systémy a čo z toho zostalo.

Tchien-an-men 1989

Ekonomické reformy nesprevádzala politická liberalizácia. Na jar 1989 obsadili študenti a ďalší demonštranti námestie Tchien-an-men a žiadali reformy a boj proti korupcii. Vedenie vyhlásilo 20. mája výnimočný stav a v noci z 3. na 4. júna armáda námestie a okolité ulice násilne vyčistila. Počet obetí nie je známy, odhady sa pohybujú od stoviek po niekoľko tisíc mŕtvych. Teng zásah podporil. Generálny tajomník Čao C’-jang, ktorý s demonštrantmi sympatizoval, prišiel o funkciu a do smrti zostal v domácom väzení. Udalosti z roku 1989 sú v Číne dodnes cenzurované.

Cesta na juh

Po roku 1989 v strane zosilneli hlasy proti ďalším reformám. Teng, už bez oficiálnych funkcií, preto v roku 1992 podnikol cestu po južnej Číne vrátane Šen-čenu a Šanghaja a verejne vyzval na zrýchlenie reforiem. Strana krátko nato prijala cieľ budovať „socialistické trhové hospodárstvo“. Teng zomrel vo februári 1997, niekoľko mesiacov pred návratom Hongkongu Číne. Jeho popol rozptýlili nad morom.

Odkaz

Za vlády Tengových reforiem sa z chudoby dostali stovky miliónov ľudí a Čína sa stala svetovou dielňou. Jeho učenie je súčasťou čínskej ústavy. Kritici však pripomínajú, že reformy obišli politickú slobodu, a že za jeho éry sa zaviedla aj prísna politika jedného dieťaťa.

Časté otázky

Bol Teng Siao-pching prezidentom Číny?

Nie. Nikdy nezastával post prezidenta ani generálneho tajomníka strany v ére reforiem. Moc opieral o autoritu a vedenie armády.

Čo znamená politika reforiem a otvárania?

Postupné zavádzanie trhových mechanizmov, súkromného podnikania a zahraničných investícií pri zachovaní vedúcej úlohy komunistickej strany.

Prečo sa Šen-čen spája s Tengom?

Šen-čen bol prvou osobitnou ekonomickou zónou. Z mestečka pri hraniciach s Hongkongom sa stalo mesto s viac ako 17 miliónmi obyvateľov. V parku Lien-chua-šan tam stojí Tengova socha.

Súvisiace články

• Mao Ce-tung: zakladateľ ČĽR a jeho odkaz
• Ako funguje politický systém Číny
• Kultúrna revolúcia: desaťročie chaosu v Číne
• Čínska ekonomika: rast, problémy a vyhliadky

Zdroje: Encyclopaedia Britannica (Deng Xiaoping), Ezra F. Vogel: Deng Xiaoping and the Transformation of China (2011). Titulná fotografia: socha Teng Siao-pchinga v parku Lien-chua-šan v Šen-čene. Autor: Huangdan2060, Wikimedia Commons, licencia CC BY 3.0.