Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Takmer každá čínska družica, sonda či kozmická loď odštartovala na rakete z rodiny Dlhý pochod (čínsky Čchang-čeng, skratka CZ alebo LM). Pomenovanie odkazuje na legendárny ústup komunistickej armády v rokoch 1934 – 1935. Rakety vyvíja a vyrába štátny koncern China Aerospace Science and Technology Corporation (CASC).
Začiatky: prvá družica v roku 1970
Dňa 24. apríla 1970 vyniesla raketa Dlhý pochod 1 prvú čínsku družicu Tung-fang-chung 1 („Východ je červený“), ktorá z obežnej dráhy vysielala rovnomennú pieseň. Čína sa tak stala piatou krajinou s vlastnou družicou vypustenou vlastnou raketou. Prvé rakety vychádzali z balistických striel, ktoré Čína vyvíjala s pomocou sovietskych technológií v 50. rokoch.
Hlavné typy rakiet
| Raketa | Použitie | Poznámka |
|---|---|---|
| CZ-2F | pilotované lode Šen-čou | jediná čínska raketa certifikovaná na lety s ľuďmi do roku 2026 |
| CZ-2C, 2D | družice na nízkej obežnej dráhe | osvedčené nosiče, CZ-2D vyniesla aj kvantovú družicu Micius |
| CZ-3B | geostacionárne a navigačné družice | vyniesla väčšinu satelitov systému BeiDou |
| CZ-5 | ťažké náklady, medziplanetárne sondy | až približne 25 t na nízku obežnú dráhu, misie Tchien-wen 1 a Čchang-e 5 a 6 |
| CZ-7 | nákladné lode Tchien-čou | zásobovanie stanice Tchien-kung |
| CZ-8, CZ-12 | komerčné štarty | stredné nosiče novej generácie |
| CZ-10 | lety na Mesiac a ku stanici | vo vývoji, verzia pre Mesiac má uniesť 70 t na nízku obežnú dráhu |
Nová generácia bez jedovatých palív
Staršie rakety rodín CZ-2, CZ-3 a CZ-4 používajú hypergolické palivá, ktoré sú vysoko toxické. Nová generácia od rakety CZ-5 (prvý let v roku 2016) spaľuje petrolej, kvapalný kyslík a kvapalný vodík. Raketa CZ-5 vyniesla hlavný modul stanice Tchien-kung, sondu k Marsu aj misie, ktoré priniesli vzorky z Mesiaca.
Raketa Dlhý pochod 10 a návrat stupňov
Pre pilotovaný let na Mesiac, plánovaný do roku 2030, vyvíja Čína raketu CZ-10. Rodina má niekoľko verzií:
- 11. februára 2026 absolvoval testovací stupeň verzie CZ-10A suborbitálny let s kabínou lode Meng-čou a vyskúšal záchranný systém posádky. Stupeň potom riadene pristál na mori.
- 10. júla 2026 odštartovala komerčná verzia CZ-10B, dosiahla obežnú dráhu a prvý stupeň sa podarilo získať späť. Bol to prvý riadený návrat prvého stupňa orbitálnej rakety v Číne.
- Plná trojstupňová verzia CZ-10 pre Mesiac má podľa plánov prvýkrát letieť v roku 2027.
Opakovane použiteľné stupne sú pre Čínu kľúčom k lacnejším štartom a k budovaniu vlastných satelitných konštelácií.
Kozmodrómy
- Ťiou-čchüan v púšti Gobi, najstarší kozmodróm, odkiaľ štartujú pilotované lode,
- Tchaj-jüan v provincii Šan-si, najmä polárne obežné dráhy,
- Si-čchang v provincii S’-čchuan, geostacionárne družice,
- Wen-čchang na ostrove Chaj-nan, pobrežný kozmodróm pre najväčšie rakety, od roku 2024 doplnený o komerčné štartovisko.
Pri vnútrozemských kozmodrómoch padajú vyhorené stupne na obývané oblasti, niekedy blízko dedín. Kritiku vyvolali aj nekontrolované návraty centrálnych stupňov rakety CZ-5B v rokoch 2020 – 2022.
Súkromné rakety
Okrem štátnych rakiet Dlhý pochod pribúdajú v Číne aj súkromné firmy. Spoločnosť LandSpace v roku 2023 ako prvá na svete dostala na obežnú dráhu raketu poháňanú metánom a kvapalným kyslíkom. Ďalšie firmy, napríklad Galactic Energy či Space Pioneer, vyvíjajú vlastné nosiče.
Časté otázky
Čo znamená skratka CZ?
Čchang-čeng, čínsky názov pre Dlhý pochod. V angličtine sa používa aj skratka LM (Long March).
Ktorá čínska raketa je najväčšia?
Do roku 2026 to bola CZ-5. Prekonať ju má plná verzia rakety CZ-10, ktorá sa pripravuje na lety na Mesiac.
Odkiaľ štartujú čínski kozmonauti?
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan na okraji púšte Gobi.
Súvisiace články
- Čínsky vesmírny program: história a najväčšie úspechy
- Čínski taikonauti: prví ľudia vo vesmíre z Číny
- Misie Čchang-e: ako Čína skúma Mesiac
- Tchien-wen-1 a vozidlo Ču-žung: čínska misia na Mars
Zdroje: CASC, Wikipedia (Long March 10), SCIO (14. 2. 2026), SpaceNews. Titulná fotografia: štart rakety Dlhý pochod 7 z kozmodrómu Wen-čchang. Autor: China News Service, Wikimedia Commons, licencia CC BY 4.0.