Čínski taikonauti: prví ľudia vo vesmíre z Číny
Od Jang Li-weja, ktorý v roku 2003 obletel Zem, po prvého Hongkončana vo vesmíre a prvý ročný pobyt na stanici Tchien-kung. Kto sú čínski kozmonauti.
Obsah článku9 častí
Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.
Čína je po Sovietskom zväze a Spojených štátoch treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyslať človeka do vesmíru. Čínskym kozmonautom sa na Západe hovorí taikonauti, podľa čínskeho slova tchaj-kchung (vesmír). V samotnej Číne sa používa výraz chang-tchien-jüan. Prinášame prehľad najdôležitejších míľnikov.
Najdôležitejšie prvenstvá
| Rok | Udalosť | Kto |
|---|---|---|
| 2003 | prvý Číňan vo vesmíre (Šen-čou 5) | Jang Li-wej |
| 2008 | prvý čínsky výstup do voľného priestoru (Šen-čou 7) | Čaj Č’-kang |
| 2012 | prvá Číňanka vo vesmíre (Šen-čou 9) | Liou Jang |
| 2021 | prvá posádka na stanici Tchien-kung (Šen-čou 12) | Nie Chaj-šeng, Liou Po-ming, Tchang Chung-po |
| 2021 | prvá Číňanka vo voľnom priestore (Šen-čou 13) | Wang Ja-pching |
| 2023 | prvý civilný vedec vo vesmíre (Šen-čou 16) | Kuej Chaj-čchao |
| 2026 | prvý Hongkončan vo vesmíre (Šen-čou 23) | Lai Ka-ying |
Program 921 a let Jang Li-weja
Čínsky pilotovaný program, známy pod kódovým označením Projekt 921, schválili v roku 1992. Kozmická loď Šen-čou („Božská loď“) vychádza koncepčne zo sovietskeho Sojuzu, je však väčšia a z veľkej časti vlastnej konštrukcie. Po štyroch skúšobných letoch bez posádky odštartoval 15. októbra 2003 pilot letectva Jang Li-wej. Za približne 21 hodín obletel Zem štrnásťkrát a stal sa národným hrdinom.
Prvé stanice
V roku 2008 vystúpil Čaj Č’-kang do voľného priestoru v skafandri čínskej výroby. Nasledovali malé laboratóriá Tchien-kung 1 (2011) a Tchien-kung 2 (2016). V roku 2012 sa k prvému z nich spojila loď Šen-čou 9 s Liou Jang, prvou Číňankou vo vesmíre. V roku 2013 odvysielala Wang Ja-pching z obežnej dráhy hodinu fyziky pre čínske školy.
Stanica Tchien-kung
V apríli 2021 vyniesla raketa Dlhý pochod 5B hlavný modul Tchien-che. Odvtedy je čínska vesmírna stanica trvalo obývaná a posádky sa striedajú zhruba každých šesť mesiacov. Podrobnosti o stanici nájdete v článku Vesmírna stanica Tchien-kung.
V novembri 2025 museli členovia posádky Šen-čou 20 pre podozrenie, že ich loď poškodil úlomok vesmírneho odpadu, odložiť návrat a pristáli v lodi Šen-čou 21. Náhradnú loď Šen-čou 22 vyslala Čína na stanicu bez posádky. Udalosť ukázala, že program má pripravené záložné riešenia.
Kto sa môže stať taikonautom
Prvé dve skupiny tvorili výlučne vojenskí piloti. Tretia skupina, vybraná v roku 2020, priniesla aj palubných inžinierov a vedeckých špecialistov. Od roku 2023 lietajú aj civilisti. Prvým bol profesor Pekinskej univerzity letectva a astronautiky Kuej Chaj-čchao. Čína otvorila výber aj pre Hongkong a Macao.
Rok 2026: Hongkončan a ročný pobyt
Dňa 24. mája 2026 odštartovala loď Šen-čou 23 s veliteľom Ču Jang-čuom, pilotom Čang Č’-jüanom a vedeckou špecialistkou Lai Ka-ying, prvým človekom z Hongkongu, ktorý letel do vesmíru. Jeden z členov posádky má na stanici zostať približne rok, čo by bol najdlhší čínsky pobyt vo vesmíre. Na október 2026 bola naplánovaná misia Šen-čou 24, s ktorou má na stanicu krátko priletieť aj prvý zahraničný kozmonaut, astronaut z Pakistanu.
Cieľ: Mesiac do roku 2030
Čína chce do roku 2030 vysadiť svojich kozmonautov na Mesiaci. Na to vyvíja novú loď Meng-čou, pristávací modul Lan-jüe a raketu Dlhý pochod 10. Prehľad celého programu nájdete v článku Čínsky vesmírny program.
Časté otázky
Prečo sa čínskym kozmonautom hovorí taikonauti?
Slovo vzniklo spojením čínskeho tchaj-kchung (vesmír) a gréckej koncovky -naut, podobne ako astronaut či kozmonaut. Používa sa najmä v západných médiách.
Lietal už s Čínou do vesmíru niekto zo zahraničia?
Do októbra 2026 nie. Prvým zahraničným kozmonautom na čínskej stanici má byť astronaut z Pakistanu.
Koľko trvá misia na stanici Tchien-kung?
Zvyčajne približne šesť mesiacov. Od misie Šen-čou 23 Čína skúša aj ročný pobyt jedného člena posádky.
Súvisiace články
- Čínsky vesmírny program: história a najväčšie úspechy
- Vesmírna stanica Tchien-kung: čínska stanica na obežnej dráhe
- Misie Čchang-e: ako Čína skúma Mesiac
- Rakety Dlhý pochod: čínske nosiče
Zdroje: China Manned Space Agency, Wikipedia (Shenzhou 23, Shenzhou 24), Space.com (5/2026), SpaceNews. Titulná fotografia: maketa návratovej kabíny lode Šen-čou 5 s padákom v Národnom múzeu Číny. Autor: Shujianyang, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0.
