Vzťahy EÚ a Číny: partner, konkurent a systémový rival

Článok je priebežne aktualizovaný. Posledná aktualizácia: október 2026.

Čína je po Spojených štátoch druhým najväčším obchodným partnerom Európskej únie. Zároveň je dnes najväčším zdrojom obáv európskeho priemyslu. Ako Brusel k Číne pristupuje, o čom sú hlavné spory a čo z toho vyplýva pre Slovensko?

Trojitý prístup: partner, konkurent, rival

Od roku 2019 opisuje EÚ Čínu tromi slovami naraz. Je to:

• partner pri riešení globálnych problémov, napríklad klímy,
• ekonomický konkurent v technológiách a priemysle,
• systémový rival, ktorý presadzuje odlišný model vládnutia.

Od roku 2023 k tomu pribudlo heslo de-risking, teda znižovanie rizík. EÚ sa nechce od Číny odstrihnúť, no chce obmedziť závislosť v citlivých oblastiach, ako sú vzácne zeminy, batérie, solárne panely či telekomunikácie.

Obchod: rekordný deficit

Podľa Eurostatu EÚ v roku 2025 vyviezla do Číny tovar za 199,6 miliardy eur a doviezla z nej tovar za 559,4 miliardy eur. Obchodný deficit tak dosiahol rekordných 359,8 miliardy eur. Vývoz medziročne klesol o 6,5 %, dovoz stúpol o 6,4 %. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri 2026 uviedla, že deficit dosahuje približne miliardu eur denne, a hovorila o „druhom čínskom šoku“.

Príčin je viac: slabý domáci dopyt v Číne, štátne dotácie do priemyslu, ale aj americké clá, ktoré presmerovali časť čínskeho vývozu z USA do Európy. Niektorí ekonómovia upozorňujú aj na klesajúcu konkurencieschopnosť európskych firiem a na to, že lacný dovoz brzdí infláciu. Čína odmieta, že by bola príčinou problémov Európy, a opatrenia EÚ označuje za protekcionizmus.

Ako vyzerá obchod samotného Slovenska s Čínou, rozoberáme v článku Obchod Slovenska s Čínou.

Hlavné sporné oblasti

Elektromobily a hybridy

Od októbra 2024 platia na elektromobily dovážané z Číny dodatočné clá EÚ. Podrobne ich vysvetľujeme v článku Clá EÚ na čínske elektromobily. Clá sa však nevzťahujú na plug-in hybridy, a tak čínske automobilky začali do Európy vo veľkom vyvážať práve ich. Tento rok sa preto hybridy stali novým jadrom sporu.

Vzácne zeminy a suroviny

Čína ovláda väčšinu svetovej ťažby a spracovania vzácnych zemín, ktoré potrebujú elektromotory, zbrojársky priemysel či veterné turbíny. Jej vývozné licencie v posledných rokoch spôsobovali výpadky dodávok európskym firmám. EÚ preto v apríli 2026 spustila platformu na spoločný nákup kritických surovín.

Ďalšie obchodné opatrenia

EÚ v roku 2026 zaviedla antidumpingové clá napríklad na čínske pneumatiky, kyselinu adipovú či polyamidové vlákna. V máji 2026 vylúčila z projektov financovaných EÚ meniče a batériové úložiská z „vysokorizikových“ krajín vrátane Číny. Od júla 2026 platí poplatok 3 € za každý druh tovaru v lacných balíkoch do 150 €, ktorý sa týka najmä nákupov na platformách ako Temu a Shein. Čína odpovedala vlastnými vyšetrovaniami európskeho bravčového mäsa a mliečnych výrobkov.

Bezpečnosť a Rusko

EÚ očakáva, že Čína využije svoj vplyv na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. Peking sa označuje za neutrálneho, no s Ruskom intenzívne obchoduje. EÚ preto zaradila niektoré čínske firmy do sankčných balíkov. Ďalšou témou je napätie okolo Taiwanu a obavy z kybernetickej bezpečnosti, napríklad pri sieťach 5G.

Rok 2026: od hrozieb k dohode

• Jún 2026 – lídri EÚ poverili Komisiu pripraviť nové nástroje proti nerovnováham v obchode. Koncom júna sa začali obchodné konzultácie EÚ a Číny s termínom na výsledky do októbra.
• Júl 2026 – Francúzsko a Nemecko sa dohodli na spoločnom postupe voči čínskym obchodným praktikám. Nemecko pritom dlho patrilo k opatrnejším krajinám.
• September 2026 – von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie pohrozila použitím „všetkých nástrojov“.
• 8. – 9. októbra 2026 – eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič a čínsky minister obchodu Wang Wen-tchao dosiahli v Pekingu predbežné porozumenie.

Podľa doterajších informácií má októbrová dohoda tri časti. Čína zmierni vývoz hybridných áut do EÚ, pričom podľa Reuters sa hovorí o ročnom strope okolo 350 000 vozidiel s postupným rastom. Čína tiež uľahčí prístup niektorým európskym výrobkom, napríklad autodielom, obuvi a olivovému oleju, a urýchli vydávanie vývozných licencií na vzácne zeminy. Obe strany ju však opisujú rozdielne a mnohé podrobnosti ešte nie sú známe. Šefčovič ju označil za prvý krok, nie za konečné riešenie.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko je jednou z najviac automobilových ekonomík Európy, takže spory o autá sa ho týkajú priamo. Na jednej strane čínska konkurencia tlačí na európske automobilky, ktoré tu vyrábajú. Na druhej strane obmedzenie dovozu áut z Číny zvyšuje motiváciu čínskych firiem stavať továrne priamo v Európe. Slovensko o takéto investície stojí, ako ukazuje projekt batériovej továrne Gotion a InoBat v Šuranoch. Prehľad ďalších projektov nájdete v článku Čínske investície na Slovensku.

Časté otázky

Je Čína pre EÚ partner alebo nepriateľ?

Oficiálne oboje aj nič z toho. EÚ ju označuje za partnera, konkurenta a systémového rivala zároveň a podľa témy prevažuje raz jedno, raz druhé.

Koľko EÚ dováža z Číny?

V roku 2025 tovar za 559,4 miliardy eur, takmer trikrát viac, ako do Číny vyviezla.

Platia ešte clá na čínske elektromobily?

Áno. EÚ s Čínou rokuje o možnosti nahradiť ich pri jednotlivých modeloch minimálnymi cenami, k októbru 2026 však clá naďalej platia.

Zdroje: Eurostat cez Cyprus Mail a Courthouse News (apríl 2026), China Briefing – časová os vzťahov EÚ a Číny (13. 10. 2026), Al Jazeera (7. 10. 2026), Euronews (18. – 19. 6. 2026), PISM.

Titulná fotografia: Euro Pictures, Wikimedia Commons, CC BY 2.0.